Minimálna mzda a dopady jej zvýšenia

V súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde vláda Slovenskej republiky rozhodla o zmene výšky minimálnej mzdy a dňa 20. októbra 2011 bolo v Zbierke zákonov uverejnené Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2012.

Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu, no súčasne je základňou pre výpočet niektorých ďalších plnení, či pre účely posudzovania niektorých nárokov podľa osobitných predpisov.

 

V súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) vláda SR rozhodla o zmene vo výške minimálnej mzdy a dňa 20. októbra 2011 bolo v Zbierke zákonov uverejnené Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 343/2011, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2012. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 2012 a suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje na:

    • 327,20 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

 

  • 1,880 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, čo zodpovedá 1/174 sumy mesačnej minimálnej mzdy.

Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda v sume zodpovedajúcej tomuto odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa v tomto prípade zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Zamestnancovi patrí „hodinová“ minimálna mzda, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za hodinu sa úmerne zvýši. Takto upravená suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Ide o nárast najnižších miezd o 3,2 %, teda o mieru rastu priemernej mzdy na Slovensku v minulom roku. MPSVaR postupovalo v súlade so zákonom o minimálnej mzde, ktorý v prípade nezhody sociálnych partnerov ukladá povinnosť ministerstvu predložiť vláde SR návrh na rast najnižších miezd o rovnaké percento, o aké v roku 2010 vzrástla priemerná mzda na Slovensku.

Dopad zvýšenia minimálnej mzdy:

a) Na minimálne mzdové nároky zamestnancov

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom a koeficienta minimálnej mzdy. Priamym dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy je teda zvýšenie minimálnych mzdových nárokov. Pre jednotlivé stupne náročnosti práce možno teda uviesť konkrétne sadzby minimálnych mzdových nárokov pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, ktoré budú platiť od 1. 1. 2012, nasledovne:

Stupeň náročnosti práceNásobok minimálnej mzdySadzba minimálneho mzdového nároku (€/hod.)Sadzba minimálneho mzdového nároku (€/mesiac)
1. 1,0 1,8800 327,20
2. 1,2 2,2560 392,60
3. 1,4 2,6320 458,10
4. 1,6 3,0080 523,50
5. 1,8 3,3840 589,00
6. 2,0 3,7600 654,40

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v eurách za hodinu úmerne zvýšia. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanovená v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanovená v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

b) Na mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu a za sťažený výkon práce

Minimálna mzda sa uplatňuje ako východisková sadzba pre odvodenie minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia. Mzdové zvýhodnenia popri mzde nesmú byť nižšie ako 20 % zo sadzby minimálnej mzdy, a to za hodinu nočnej práce podľa § 98 Zákonníka práce a za hodinu sťaženého výkonu práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v § 124 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. V prípade týchto minimálnych sadzieb platí, že sú záväzné pre všetkých zamestnávateľov podnikateľskej sféry, teda bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú uzavretú kolektívnu zmluvu, resp. v nej dojednanú mzdovú časť. Od 1. 1. 2012 teda mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za sťažený výkon práce musí byť ustanovený vo výške najmenej 0,376 € za hodinu.

c) Na náhradu za pracovnú pohotovosť

Ustanovenie § 96 Zákonníka práce upravuje nároky na náhradu za pracovnú pohotovosť obdobným spôsobom, ako v prípade mzdových zvýhodnení za nočnú prácu a za sťažený výkon práce závislosťou na výške minimálnej mzdy. Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t. j. času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva), patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska“ patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Od 1. 1. 2012 teda dôjde zvýšením minimálnej mzdy aj k zvýšeniu mzdy a náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť.

Obdobne, minimálna mzda ovplyvňuje odmeňovanie zamestnancov v doprave podľa zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v z. n. p. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny a najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny.

d) Na priemerný zárobok zamestnanca

V zmysle § 134 ods. 5 Zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy. Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok zvýšiť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.

e) Na uplatňovanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) má daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ZDP nárok uplatniť tzv. daňový bonus. Obdobne, podľa § 32a ZDP má daňovník nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP vykonávanej len na území SR v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy má priamy dopad na priznanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie po skončení zdaňovacieho obdobia, ale aj na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35 ods. 5 ZDP).

Zamestnávateľ zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Na účely priznania a vyplatenia daňového bonusu je rozhodujúca absolútna výška mzdy za kalendárny mesiac, ktorá bude musieť od 1. 1. 2012 dosiahnuť minimálne výšku 1/2 z 327,20 €, t. j. 163,60 €, aby zamestnanec mal v príslušnom mesiaci nárok na uplatnenie daňového bonusu. Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za dané obdobie dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy.

f) Na posudzovanie hmotnej núdze

Podľa § 4 písm. c) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že od 1. 1. 2012 sa budú posudzovať pre uvedené účely aj rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktorí budú mať príjem do 327,20 €.

g) Na posudzovanie nároku na aktivačný príspevok

Podľa § 12 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe (FO), ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi tzv. aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá sa zamestná a pred nástupom do zamestnania mala zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi a jej príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, najviac však na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy. Minimálna mzda priamo ovplyvňuje hranicu príjmov na posudzovanie nároku na aktivačný príspevok.

h) Na povinnosť zverejňovania informácií verejnoprávnymi orgánmi

Výška minimálnej mzdy má priamy vplyv na určenie hodnoty hnuteľnej veci, ktorú sú vybrané osoby povinné zverejniť v prevode vlastníctva.

Povinné osoby (štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby (PO) a FO, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach FO alebo PO v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a PO zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona) sú povinné zverejniť označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánu verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva, alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul, ako aj informácie o osobných údajoch a iných identifikačných údajoch osôb, ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva, a to v rozsahu meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa pobytu alebo sídlo, identifikačné číslo, ak ide o PO alebo FO – podnikateľa.

i) Na možnosť získania pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu

Pôžičku podľa zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v z. n. p. možno priznať žiadateľovi, ktorý spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 uvedeného zákona. To znamená, že o. i. možno priznať takúto pôžičku študentovi, ak priemerný mesačný príjem na člena domácnosti ku dňu podania žiadosti o pôžičku je nižší ako minimálna mzda.

j) Na prípustnosť napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

Právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť tzv. dovolaním, pokiaľ to zákon pripúšťa. Výška minimálnej mzdy priamo ovplyvňuje prípustnosť dovolania. Dovolanie totiž nie je prípustné o. i. vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom 3-násobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach 10-násobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje uvedenú sumu. Na určenie minimálnej mzdy je v týchto prípadoch rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

k) Na podmienky poskytnutia právnej pomoci

FO má právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v z. n. p., ak sa nachádza v stave materiálnej núdze, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch). Minimálna mzda má teda priamy vplyv na možnosť poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám v materiálnej núdzi.